Vybral som sa teda okolo ôsmej večer dakde prejsť. Predsa je len spln tak reku dačo uvidím.
Aj tak bolo. Už zapadalo slnko a ja som kráčal hore kopcom. Bolo ešte teplo, teda som sa aj zapotil.
Už som vyšiel hore na chodník a kráčal som popri lúke. Mesiac už pomaly vychádzal.
Nádherný pohľad. Krásny okrúhly a žiarivý.
Kým som prišiel na ďalšiu lúku mesiac bol už na oblohe.
Čo nevidím.. Pri malej hrabine sa pásol srnec. Pomaly som postupoval bližšie a bližšie.
Našťastie si ma nevšimol. Mesiac mi ponad hlavu osvetľoval cestu.
Pomaly a potichu som našlapoval. Dostal som sa k nemu takmer na 80 metrov. Bolo to dosť náročné keďže som sa nemal ako maskovať, pretože som bol asi v strede lúky a schovával som sa kde tu poza kríky.
Potichu som ho pozoroval asi 20 minút. Bol to mladý srnec. Mohol mať asi 2-3 roky.
Bol to blažený pohľad. Ani som nečakal, že sa mi naskytne takáto príležitosť.
Sledoval som ho ako sa pasie na mladej tráve, no zrazu som stúpil na akýsi konár. Čosi zapraskalo, srnec zabrechal a už bol preč.
Tak som sa pobral aj ja. Bohužial dakedy sa aj toto stáva :D
Každopádne som vďačný za takýto krásny zážitok, pretože nie vždy sa podarí dostať takému zverovi tak blízko.
Tak som si za jeden večer oddýchol a nabral nových síl do života.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára