Keď príroda naozaj lieči

Tento týždeň bol pre mňa dosť ťažký. Nemal som možnosť sa moc odreagovať ale včera som sa predsa len rozhodol.
Vybral som sa teda okolo ôsmej večer dakde prejsť. Predsa je len spln tak reku dačo uvidím.
Aj tak bolo. Už zapadalo slnko a ja som kráčal hore kopcom. Bolo ešte teplo, teda som sa aj zapotil.
 Už som vyšiel hore na chodník a kráčal som popri lúke. Mesiac už pomaly vychádzal.
Nádherný pohľad. Krásny okrúhly a žiarivý.
Kým som prišiel na ďalšiu lúku mesiac bol už na oblohe.
Čo nevidím.. Pri malej hrabine sa pásol srnec. Pomaly som postupoval bližšie a bližšie.
Našťastie si ma nevšimol. Mesiac mi ponad hlavu osvetľoval cestu.
Pomaly a potichu som našlapoval. Dostal som sa k nemu takmer na 80 metrov. Bolo to dosť náročné keďže som sa nemal ako maskovať, pretože som bol asi v strede lúky a schovával som sa kde tu poza kríky.
Potichu som ho pozoroval asi 20 minút. Bol to mladý srnec. Mohol mať asi 2-3 roky.
Bol to blažený pohľad. Ani som nečakal, že sa mi naskytne takáto príležitosť.

Sledoval som ho ako sa pasie na mladej tráve, no zrazu som stúpil na akýsi konár. Čosi zapraskalo, srnec zabrechal a už bol preč.
Tak som sa pobral aj ja. Bohužial dakedy sa aj toto stáva :D
Každopádne som vďačný za takýto krásny zážitok, pretože nie vždy sa podarí dostať takému zverovi tak blízko.
Tak som si za jeden večer oddýchol a nabral nových síl do života.

Môj príbeh alebo prečo sa chcem stať lesníkom

Stať sa lesníkom, poľovníkom.

To je môj životný sen....odmalička. Už od útleho detstva nás so sestrou brával starý otec do hory. Bral nás prikrmovať zver, sedieť na posed, neskôr pozrieť na ruju. Keď som bol dieťa, neuvedomoval som si vážnosť týchto poslaní, no mal som veľmi rád prírodu a užíval som si pobyt v lese.

Až vekom som začínal chápať prírodné zákony a vlastne všetko naokolo. Začal som si našu krásnu prírodu vážiť a vtedy som pochopil, že chcem byť presne ako môj starý otec. Síce nebol lesníkom, no bolo to aj jeho snom, bohužiaľ, sa mu to nepodarilo. Aj preto ma v tom podporoval najviac on a taktiež ma k tomu viedol. Za to mu nesmierne ďakujem.

Neskôr nás brával na spoločné poľovačky, ktoré sme si nesmierne užívali s ním. Tá atmosféra bola krásna. Keď starý otec videl aký zápal a záujem o poľovníctvo vo mne vyvolal postupne ma začal brávať so sebou do hory. Či už na prechádzku, na posedy, na huby, na čučoriedky a podobne.

Teraz je môj príbeh iba na začiatku no budem na sebe pracovať a snažiť sa to všetko rozvíjať. Teraz nastal dôležitý moment, keď už aj ja mám svoj poľovný lístok a je to veľkým životným úspechom pre mňa. Ďalej sa posnažím získať zbrojný preukaz a tak ďalej. :)

Ďakujem za inšpiráciu všetkým mojím veľkým vzorom. Najväčším bol aj vždy bude starý otec.

Poľovný lístok pre študenta školy, kde je povinným predmetom poľovníctvo

Tak už je to tu. Veľmi dlho som sa nato tešil a konečne sa môžem pochváliť aj ja. Mám poľovný lístok. Bohužiaľ, je mi ľúto, že sa ,pre mňa, tohto dôležitého momentu nedožil aj starý otec. Ale určite sa tam zhora díva a teší sa z mojich úspechov.

Späť k veci. Takže chcel som Vás iba oboznámiť s náležitosťami ohľadom vybavovania tohto druhu poľovného lístku. Takže je to takto:

Ak ste poslucháčom strednej alebo vysokej školy, kde je povinným alebo voliteľným študijným predmetom poľovníctvo tak Vám stačí na obvodnú komoru priniesť:
→ 3 fotografie rozmeru 3 x 3,5 cm (1 na žiadosť, 1 na poľovný + 1 na preukaz člena zväzu -SPZ)

→ vysvedčenie (s hodnotením predmetu poľovníctvo známkou do 3!!!!) alebo vysvedčenie o skúške z poľovníctva

→ žiadosť o vydanie PL (tú Vám dajú aj tam)
→ občiansky preukaz

Ďalej tam Vám dajú podpísať súhlas dotknutej osoby a potvrdenie o poistení za škody spôsobené pri výkone práva poľovníctva. Ešte dostanete 2 šeky alebo teda musíte zaplatiť bankovým predovodom 2 poplatky a to: za vydanie PL a členské v SPZ.
Ja som platil za vydanie 30 eur + členské po dobu štúdia na strednej škole (v mojom prípade do roku 2019) a to 90 eur.   Takže nie je to najlacnejšia záležitosť ale myslím si, že koho to baví tak sa mu to určite oplatí. A o pár mesiacov PL využijem a pri robení zbrojného preukazu.

Takže iba toľko som chcel :) Dúfam, že to bolo niekomu užitočné.

Upršaný deň

Čo s takým dňom? Prázdniny v plnom prúde a počasie sa jednoducho rozhodne, že sa pokazí. Taká škoda. Každý deň sa chodim prejsť a snažím sa čo najviac zachytiť nielen svojimi očami ale taktiež aj fotoaparátom. Bohužial, dnes mi to absolútne nevyšlo, pretože od rána prší. Tak som dlho rozmýšľal ako zabijem čas.
Nakoniec som sa trochu pozbieral a po dlhej dobe začal upratovať. Našiel som veľa dobrých kníh ale aj starých fotografií. Najmä so starým otcom. Už to bude rok čo nás opustil, takže ma tieto fotografie veľmi zahriali pri srdiečku. Ale to som odbočil...
Späť k tým knihám. Našiel som knihy od Igora Mráza s názvom Horár Sever. Tie kedysi môj starý otec čítal a neskôr som si ich od neho priniesol a čítal som ich ja. Teraz som ich objavil zapadnuté prachom, no určite si zaslúžia čestné miesto na mojej poličke.
Tak som ich riadne poukladal a teraz sa z nich teším. Začínam čítať od prvého dielu až po ten sedemnásty.
Tým len chcem povedať, že tieto knihy určite stoja za prečítanie. :)
Pekný deň

Nejaké foto na potešenie očí :)

Rozlúčka so starým otcom

Počas roka sa toho udialo veľa. Jednou smutnou správou je, že nás opustil môj starý otec vo veku nedožitých 70 rokov. Bol to vášnivý poľovník ako jeho otec a k tomu viedol aj mňa za čo mu nesmierne vážim a ďakujem mu. Venoval mi všetok svoj voľný čas, brával ma do prírody a učil ma krásam poľovníctva.
A týmto sa chcem podeliť o svoj posledný lovecký zážitok so starým otcom, ktorý som nazval aj ako rozlúčka.
Všetko sa to začalo tým, že starý otec už bol dávnejšie chorý. Nohy mu už tak neslúžili ani srdce ho až tak neposlúchalo. Tak som sa vybral k starým rodičom na prázdniny. Chcel som nejaký čas stráviť v prírode so starým otcom, dačo pomôcť starej mame. Bolo tam naozaj krásne, pravý dedinský život.
Raz v podvečer ma starý otec vzal na posed. Vraj si zaslúžim odmenu za školský rok plný snaženia a učenia. Nevedel som čo tým myslí ale šiel som s ním rád. Práve v tú noc bol spln. Po ceste sme videli 2 srny ako sa šinú cez lúku. Prišli sme na miesto. Starký odstavil auto pod posedom a potichu sme kráčali hore. Starý otec je veľmi skúsený a starý poľovník, preto vždy dám na jeho rady a kráčam za ním.
Keď sme vyliezli konečne na posed starý otec ma posadil k oknu dopredu a pochválil sa mi, že ešte na obed bol zakŕmiť. Až vtedy som pochopil čo myslel tou odmenou. A tak sme čakali.
Sedeli sme pol hodinu a nič. Iba sme niekde v diaľke počuli kvorkať sluky. Tak sme ďalej čakali.
Bol som napätý ako struna, no užíval som si krásny mesačný svit a čerstvý horský vzduch, a samozrejme prítomnosť starého otca. Starý otec už takmer zaspával. Čakali sme asi 2 hodiny no neprišlo bohužiaľ nič. Sklamaný starý otec to vzdal a pobrali sme sa domov. Ja som však vôbec sklamaný nebol, pretože sú mi takéto chvíle vzácne a užil som si to aj bez úlovku. To bolo posledný krát čo som niekde so starým otcom bol.

O pár týždňov sa starý otec pobral do večných lovíšť. Bolo to tak nečakané ale aj predvídateľné, pretože bol naozaj chorý. Až vtedy som pochopil, že to bola akási rozlúčka s ním. Preto si tento silný zážitok budem navždy pamätať a chcel som sa s vami oň podeliť.

Návrat :)

Zdravím Vás  :)

Po dlhej dobe sa opäť hlásim. Ospravedlňujem sa zato, že som sa tomuto blogu nevenoval. No viete ako to je. Ste na strednej škole dokonca na internátnej, potom tie dva dni čo ste doma naháňate robotu a potom zasa škola, učenie,.. A dokola to isté. Kde tu sa nájde čas vybehnúť do hory. Ale keďže sú prázdniny tak si už len dáky ten čas nájdem na uverejnenie pár príspevkov. Takže tak :)