Básne I.

Krásny večer všetkým. Po dlhšom odmlčaní som sa rozhodol uverejniť básne mojej drahej Lucky práve na tento blog. Týkajú sa viac menej prírody a budem rád ak ich zhodnotíte.
Poézia nie je pre každého, no chcem aby tieto verše uzreli svetlo sveta.

Očarujúca jedľa

Mohutný strom ako jedľa
nikdy som však nepostrehla
krásu, štíhlosť a jej šarm.

Nie je len tak hocijaká
druhovo je však storaká
no tá naša je len jedna.

Jedľa biela ako strom
ťahá sa až k nebesom
Preto ma tak očarila
sám pán Boh v nej prebýva.

Prvé pierko, ďalší praslen
obýva tie hory  zas len
táto pani elegantná.

Takú výšku a jej miery
závidieť jej môžu ženy

Nie nadarmo sa volá biela
signály sama posiela
že aj kôru takú má.
Že sa volá jedľa biela.

Očista duše

Jedného dňa som si sadla
pod storočný dub.
Bolo mi to celé ľúto,
je ho škoda na výrub.
V noci víly pod ním tancovali
do rána sa zabávali
len ja smutná, voda mútna
za milým som nariekala.

Za ním nariekala,
na krásne časy spomínala
až do rána plakala
tmy som sa neľakala
iba tíško smútila.

Nad ránom pod tichým vánkom
ozval sa hlas slávičí
nuž život mi nežičí
pomyslela som si.

V tom momente
zapomeňte na starosti sveta.
Tento krásny zvuk, ni hluk,
opojí Vám sluch a chmáry odletia,
zostanú len hriešne objatia.

Láska skúša

Energia svetu vzácna
neviem ako sa mi stráca.
Treba ho však zastaviť,
čas si trochu spomaliť,
užívať si prítomnosť,
tešiť sa na budúcnosť.

Či už spoločnú a či samu
počúvať aj svoju mamu
tá vždy dobrú radu má
z duše ti ju ponúka
Od srdca ti dobre radí
ak máte ozaj radi.

Nabrať odvahu, vyskúšať
aj starších oplatí sa počúvať.
Keď je už raz po všetkom, potom,
preplietaš sa životom-diaľ.
Nevieš ani o tom, že bola aj iná možnosť
lásky máš už dosť.

Čistota duše

Keď sa človek narodí,
osud k nemu prichodí.

Raz je prajný, indy nie
avšak zatiaľ čistý sme.

Čas si plynie ako má,
starosť vekom pribúda.

Obchodia ho prvé chmáry,
ktovie ako sa mu darí.

Život ho však zraňuje,
preto človek silným je.

Kadejaké okolnosti
formujú nám osobnosti.

Charakter náš stále mení,
život, ktorý viac nelení,

Dáva, berie, prináša
častokrát nám odnáša.

Ľudí, veci, chvíľe
všetko čo nám je tak milé.

A tak sa stáva z duše čistej
vlk čo blúdi v láske neistej.

Ďakujem, tým ktorí si to prečítali. Dúfam, že tieto skromné verše vo Vás vzbudili aspoň nejaké pocity. Či už dobré či zlé, každý názor je subjektívny. :)
Prajem pekný zvyšok večera
Lucka