streda 16. augusta 2017

Poryvy duše

Prečo to, čo nosím v srdci, kdesi zapadlo prachom?
Neviem si usporiadať myšlienky a moja duša plače.
Plače za všetkým tým, čo bolo kedysi mojím snom.
Veľmi ma bolí srdce pri pomyslení nato, ako moje sny zostali kdesi v kúte.
Neuskutočnené, teraz už nereálne a ani som nemala síl bojovať za ne. To je na tom všetkom najsmutnejšie.
Ale stále kdesi v hĺbke mojej duše zotrvala štipka nádeje na lepšie časy.

Po tvári mi steká slza, keď pomyslím nato, čo mohlo byť a nie je.
Samota ma trápi, pustá osamelosť ma ubíja. Cítim bolesť a beznádej.
Spomienky ma prenasledujú a nedajú mi spať. Veľmi mi čosi chýba, alebo ktosi?
Po nociach sa myšlienkami túlam po nesplnených predstavách. Nič nie je tak ako má byť.
A ja som bezmocná, neviem s tým nič urobiť. Dušu mi sužuje predstava opustenia "tých vecí".
Bojím sa dospelosti.
Všetci sme po nej nesmierne túžili, a keď pomaly ale isto prichádza, najradšej by sme všetci cúvli.
Cúvli o pár rokov späť a vrátili sa do tých detských bezstarostných čias, keď sme toľkým veciam ešte nerozumeli.
A nekládli sme dôraz na dnešné hodnoty. Kde sa vytratili tie krásne časy tej nekonečnej slobody?

sobota 4. marca 2017

Básne II.

Pekný večer, je tu ďalšia poetická chvíľka.
Užite si tieto verše a myslite na niečo pekné, krásne.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt vrúcna vášeň§

Toto ráno

Krásne ránka zvuky
hľadím na horu krásnu
slnko, oblohu jasnú
prelietajú sluky.

Vtáčí spev vánkom sa nesie
váž si to čo čuješ
nikdy neobanuješ
sleduj stopy rysie.

Ránko ako žiadne iné
slniečko nás hreje
lesník, ten sa smeje
užíva si, všetko čo mu milé je.

Všedný deň

Smiech a úsmev to je dar
nie každý deň dobrým býva
daktorí začas pochmúrny
aj dačo dobré sa v ňom skrýva.

Navštívme my lúky lesy
všetko krásne užime si.
Veď aj všedný deň
na neobvyklý zmeň.
Stačí k tomu tak málo.

Sklamaní

Sklamanie spôsobí ti bolesť
rozštiepi srdce na tisíc častí
smútok však je väčšia neresť
je to šťastie v nešťastí.

Nevieš čo robiť máš
smútok sa ti v srdci kopí
predsa sa len vzdáš
nevieš kam z konopí.

Pomocnú ruku nepodá ti nik
si v tom celkom sám
životom pustovník.
láska bola iba mam.


Mojej hore

Keď sa ránom  potichúčky
deriem pomedzi tie búčky
tú mladinu prerastenú
myslím na tú moju ženu.

Žena je ako hora.
dobrá milá hľadí zhora.
Miluje ťa, i ty ju si váž
na neresti myslieť sa neopováž
pravdu vravieť zváž.



Dúfam, že ste prečítali a dalo Vám to niečo.
Prajem pekný zvyšok večera poprípade dobrú noc :)

piatok 3. marca 2017

Básne I.

Krásny večer všetkým. Po dlhšom odmlčaní som sa rozhodol uverejniť básne mojej drahej Lucky práve na tento blog. Týkajú sa viac menej prírody a budem rád ak ich zhodnotíte.
Poézia nie je pre každého, no chcem aby tieto verše uzreli svetlo sveta.



Očarujúca jedľa

Mohutný strom ako jedľa
nikdy som však nepostrehla
krásu, štíhlosť a jej šarm.

Nie je len tak hocijaká
druhovo je však storaká
no tá naša je len jedna.

Jedľa biela ako strom
ťahá sa až k nebesom
Preto ma tak očarila
sám pán Boh v nej prebýva.

Prvé pierko, ďalší praslen
obýva tie hory  zas len
táto pani elegantná.

Takú výšku a jej miery
závidieť jej môžu ženy

Nie nadarmo sa volá biela
signály sama posiela
že aj kôru takú má.
Že sa volá jedľa biela.

Očista duše

Jedného dňa som si sadla
pod storočný dub.
Bolo mi to celé ľúto,
je ho škoda na výrub.
V noci víly pod ním tancovali
do rána sa zabávali
len ja smutná, voda mútna
za milým som nariekala.

Za ním nariekala,
na krásne časy spomínala
až do rána plakala
tmy som sa neľakala
iba tíško smútila.

Nad ránom pod tichým vánkom
ozval sa hlas slávičí
nuž život mi nežičí
pomyslela som si.

V tom momente
zapomeňte na starosti sveta.
Tento krásny zvuk, ni hluk,
opojí Vám sluch a chmáry odletia,
zostanú len hriešne objatia.


Láska skúša

Energia svetu vzácna
neviem ako sa mi stráca.
Treba ho však zastaviť,
čas si trochu spomaliť,
užívať si prítomnosť,
tešiť sa na budúcnosť.

Či už spoločnú a či samu
počúvať aj svoju mamu
tá vždy dobrú radu má
z duše ti ju ponúka
Od srdca ti dobre radí
ak máte ozaj radi.

Nabrať odvahu, vyskúšať
aj starších oplatí sa počúvať.
Keď je už raz po všetkom, potom,
preplietaš sa životom-diaľ.
Nevieš ani o tom, že bola aj iná možnosť
lásky máš už dosť.


Čistota duše

Keď sa človek narodí,
osud k nemu prichodí.

Raz je prajný, indy nie
avšak zatiaľ čistý sme.

Čas si plynie ako má,
starosť vekom pribúda.

Obchodia ho prvé chmáry,
ktovie ako sa mu darí.

Život ho však zraňuje,
preto človek silným je.

Kadejaké okolnosti
formujú nám osobnosti.

Charakter náš stále mení,
život, ktorý viac nelení,

Dáva, berie, prináša
častokrát nám odnáša.

Ľudí, veci, chvíľe
všetko čo nám je tak milé.

A tak sa stáva z duše čistej
vlk čo blúdi v láske neistej.

Ďakujem, tým ktorí si to prečítali. Dúfam, že tieto skromné verše vo Vás vzbudili aspoň nejaké pocity. Či už dobré či zlé, každý názor je subjektívny. :)
Prajem pekný zvyšok večera
Lucka