Ruja v plnom prúde

Tak a je to tu. Hory sa ozývajú, lesy sa zelenajú a jelene ručia.
Nadišiel dlho očakávaný a krásny čas jelenej ruje. Ten čas, keď sa jeleň svojím mocným basom ozýva po holiach, horách, všetkých kopcoch i dolinách.

Či už máte možnosť vypočuť si dominantného jeleňa alebo toho bočného verte tomu, že to stojí tak či tak zato.
Na toto som sa nesmierne a veľmi tešil. Kiežby mohol byť so mnou aj starý otec. Ale k veci.
Tak včera som sa vybral s kamarátom do hory. Na pajere. Vyviezli sme sa na hoľu. Pokračovali sme chodníkom. Kamarát zavábil. Keď tu zrazu z náprotivnej strany, z kopca, ozval sa mu protivník.
A o chvíľu druhý. Tak si vravím, už to začína. Po chvíli ticha znova zavábil. Z ďalšej strany mu hneď odpovedá.
Takto sme počúvali asi hodinu. Počuli sme 3 jelene a videli 2 jelenice. Ruja v plnom prúde.
Pomaly sa stmieva. Už už sme chceli odísť. Posledný krát som zavábil, tak na odchod.
A vtom asi o 600 metrov ďalej mi nahnevaný sok odpovedá.
Čože to...  Hrubým hlasom som dostal jasnú výzvu. Tak mu odpovedám aj ja nazad. A on zasa, tuším som ho rozhneval. Bohužiaľ, už bola taká tma, že som si ani pod nohy nevidel. Tak sme sa pobrali.

Ale zážitok naozaj krásny. Tak takto som prvý rok počul ruju. Krásna potecha pre srdce i uši :)

Nejaké obrázky na večer

Dúfam,že sa páčia. Preistotu pridávam aj zdroj, Pekný zvyšok večera prajem :)

Zdroj: Nordikpredatorbg.com

Voľný večer

Včera, keď som prišiel zo školy, boli asi 4 hodiny poobede.

No čo s takým dňom už skoro nič nestihnem. Tak som sa vybral na prechádzku.
Vyšiel som kus vyššie a šiel po chodníku. Pomaly prichádzam k lúke. Z kraja hľadím medzi kríky. Vidím tam dve srny. Vtom zaškriekala sojka a tie sa skryli do kriakov.
Pokračujem teda ďalej po lúke. Vo výške vidím veľké vtáky. Nádherne plachtili krídlami a jeden z nich sa majestátne posadil na strom. Po dlhšom pozorovaní som zistil, že takmer na 100 % ide o orla krikľavého. Bol som taký rád, že som mal možnosť vidieť tohto výnimočného operenca.
Tak pokračujem ďalej vchádzam do hory. Pokračujem chodníkom nahor.

Z mladiny na mňa vyzerá srna so srnčaťom. Skoro som ich nespoznal. Najprv som si myslel, že sú to dve srny. Neskôr som si všimol, že to je vlastne srnca zo srnčaťom. Srnča bolo skoro také veľké ako srnca. Krásne pohľad, bohužiaľ, si ma všimli a zaskočili medzi mladé stromy. Mal som možnosť ich vidieť viac krát, takže som vedel o čo ide.

Vraciam sa po roli nazad. Z medze vyzerá líška. Sledoval som ju asi 10 minút, potom zaliezla medzi stromy. Tak som počkal ešte 10 minút. Všimol som si asi 25 metrov odo mňa sediaceho zajaca.
Tak som sa pobral, že idem preč. Zajac sa rozbehol ku kríkom, kde som videl líšku.

O pár minút stadiaľ vyštartoval ako strela. A líška za ním. Prišlo mi to vtipné ale na druhej strane aj krásne. Zľakol sa mňa, a vbehol líške priamo do náruče. Ale takto funguje príroda. Na báze producentov, konzumentov a reducentov. :)